Na konci októbra sme vo Európskom pohári FIBA prehrali svoj tretí zápas. V Opave po celkom jasnom priebehu, kde domáci viedli už dvadsať bodovým rozdielom. My sme v závere aspoň kozmeticky upravili výsledok na „lepšie prijateľnú“ desať bodovú prehru. S bilanciou 0-3 sme boli na poslednom mieste tabuľky. Šanca na postup v rovine teórie síce stále žila, pred sebou sme ale mali cestu do Bulharska na palubovku Balkanu, ktorý mal v tom momente opačnú bilanciu 3-0 a bol krok od postupu. Stačilo mu vyhrať nad Levicami, na ktorých palubovke triumfoval v úvode súťaže rozdielom deviatich bodov. Aby toho nebolo málo, náš prvý rozohrávač, Draško Kneževič, si obnovil zranenie stehenného svalu. Cestovali sme tam teda ešte aj oslabení. Na letisku vo Viedni cestou do Sofie mi zazvonil mobil a jeden novinár sa ma opýtal, či nie som sklamaný z toho, ako to s nami po úvodnom nadšení v pohári vyzerá. Moja odpoveď bola, že nie som sklamaný, lebo jednak platíme nováčikovskú daň, máme smolu pri zranení prvého rozohrávača a…. ešte sme len v polovici, ešte nie je koniec.
Mimochodom, spomínate si na môj blog, ktorý bol napísaný v posledný októbrový deň? Jeho názov bol „Tam kde sme, nie je ešte náš cieľ.“ Vedel som, že to takto dopadne! Ale nie, teraz si robím srandu, ten názov blogu nebol myslený v kontexte aktuálnej sezóny v Európskom pohári FIBA, ale v dlhodobom horizonte fungovania klubu. Nevedel som nič, nebol som u žiadnej veštici, a nie som ani taký dobrý tipér. Vedel som len to, že tak ako v úvodných troch vystúpeniach, v ktorých sme za každým prehrávali 15 a viac bodovým rozdielom sa vždy oplatí bojovať do konca. Mali sme zo štvorice tímov v skupine suverénne najmenej skúseností. Prekvapivo sme ale ako jediní nevypustili žiadnu z koncoviek v spomínaných troch úvodných zápasoch. V tom momente možno nepodstatná vec, na konci tohto príbehu to bol ale kľúčový moment!
V Bulharsku sme zhodili zo seba rovnošatu nesmelého prváka, ktorý čaká, čo mu skúsenejší žiaci dovolia. Mali sme konečne výborný vstup do zápasu a zrazu sme sami sebe ukázali, že tí súperi nie sú o toľko lepší, aby náš rešpekt voči nim bol až tak veľký. Odohrali sme tam zápas, ktorý zmenil pohárové myslenie nášho tímu. Zrazu sme zistili, že sa dá vyhrať aj na palubovke súpera, ktorý mal dovtedy bilanciu 3-0, zrazu sme prišli na to, že ak motyka vystrelí, naša šanca postúpiť stále žije.
Keravnos odohral u nás skvelý zápas, toľkokrát sme sa pokúsili im utiecť aspoň na 4 až 5-bodový rozdiel a vždy sa ako bumerang vrátili. Bojovali sme a hoci to na vytúžené 10 a viac bodové víťazstvo nestačilo, ostali sme stále v hre.
Opavu, nášho tradičného súpera sme naposledy zdolali na Memoriáli bratov Kleinovcov v roku 2017. Vždy to bol pre nás veľmi ťažký súper, čo sa potvrdilo aj tentokrát v zápase, ktorý dostal právom prívlastok zápas roka. Obrat, aký sme predviedli v poslednej desaťminútovke si dobre zapamätajte, lebo niečo také v tak dôležitom a vypätom zápase, neuvidíte možno ďalších desať rokov. Neuveriteľné. Aký vie byť ten šport krásny. Štrnásť bodové víťazstvo nám stačilo na postup do druhe fázy súťaže. Ak by sme koncovky tých prvých troch duelov vypustili, určite by nestačilo. Ak by sme cestovali do Bulharska bez túžby zmeniť to, mohlo byť vymaľované už tam. Ak by sme to proti skvele hrajúcej Opave v polčase doma zabalili, lebo nám nedali dovtedy ani len šancu pomyslieť na potrebné desať a viac bodové víťazstvo, nezažili by sme tú eufóriu a sladký pocit najväčšieho úspechu v osemdesiat ročnej histórii klubu. Nikdy sa nevzdávať je najväčšie a najdôležitejšie motto nielen v športe, ale aj v živote. Jeden krásny príklad o tom sme v novembri napísali do dejín nášho klubu.
Tam kde sme, nie je ešte náš cieľ. – Pred nami je ďalších šesť zápasov v Európskom pohári FIBA. Môžeme v nich opäť o kus zlepšiť meno slovenského mužského klubového basketbalu. Ďalších šesť zápasov, po ktorých si môžu fanúšikovia európskeho basketbalu „vygúgliť“ kde tie Levice vlastne sú. Neklamme si, že je to bežná vec, ktorá sa môže teraz opakovať každý rok. Nemôže a zrejme ani nebude. Preto keď sme už v tejto spoločnosti TOP 16 tímov Európskeho pohára FIBA, poďme to využiť vo svoj prospech tak veľmi ako sa to bude dať!
Využime to ako dobrú reklamu pre naše mesto. Využime to ako cez úspech získať šancu na nejaké prostriedky z rôznych inštitúcií na novú palubovku do Športovej haly. Využime to pre postavenie klubu a jeho prezentáciu pred veľkými spoločnosťami s možnosťou ich zapojenia do ďalších rokov. Vy nám držte palce, aby to veľké víťazstvo nad Opavou nebolo to najväčšie v tejto sezóne…
Autor: Ladislav Garaj
Foto: Lukáš Droppan
