Špeciálnym spestrením druhého semifinálového zápasu Patriotov Levice bol návrat jedného zo zlatých chlapcov – Mika Bernarda. Jeden z hlavných strojcov historicky prvého majstrovského titulu, sa postaral o úvodný rozskok a počas niekoľkých dní mal možnosť zaspomínať na miesto, kde dosiahol posledný individuálny úspech v hráčskej kariére. A pri tejto príležitosti sme sa s „Big Mikom“ porozprávali.
Aktuálne 43-ročný Brit bol súčasťou Levíc v dvoch sezónach – 2010/2011 a 2011/2012. Ani po odchode na klub nezanevrel, pravidelne sledoval počínanie svojho bývalého tímu a čas od času sa zapojil do diskusie. Už v minulom roku sa riešil jeho návrat, napokon sa to podarilo až pred niekoľkými dňami.
„Vždy som sa chcel vrátiť do Levíc, považujem toto mesto za svoj domov. Podarilo sa mi uvoľniť z roboty, preto som kontaktoval Ladislava Garaja, či by som mohol prísť pozrieť svoj bývalý klub. Súhlasil, so všetkým mi pomohol a som tu (úsmev). Keď som vkročil do haly, tak hneď som sa cítil ako doma. Rád spomínam na obdobie, keď som tu hral. Počas sledovania semifinálového zápasu so Spišskými Rytiermi som chcel naskočiť do hry. Cítil som, že by som pokojne na to ešte mal. Ale už som starý (smiech),“ načal Bernard s tradičným úsmevom spomienkový rozhovor.
Ešte pred návštevou duelu so Spišskými Rytiermi sa uskutočnila autogramiáda a stretnutie v Sýpke u Patriotov. Následne sa za veľkých ovácií levického publika postaral o úvodný rozskok stretnutia. Počas celého zápasu bol záujem o fotky a podpisy „Big Mika“. „Levice boli a sú mojim najobľúbenejším miestom, nikdy na toto mesto a klub nezabudnem. Stretnutie v Sýpke bolo skvelé. Vidieť fanúšikov, ktorí stále na mňa spomínajú. Z deciek sú už dospeláci, ktorí majú vlastné deti. A čo sa týka zápasu, úžasná reakcia od publika, šokovalo ma to. Zostal som v pamäti levického publika, rešpektujú ma a ja rešpektujem toto mesto, klub a krajinu. Vždy sa im to budem snažiť oplatiť,“ nešetril bývalý hráč Levíc pochvalami.
Prirodzene, hlavnou témou bol návrat k nezabudnuteľnému titulu č. 1 pre Levice. Sezóna 2010/2011 priniesla klinickú smrť v sérii s Handlovou, následne úspešné preskočenie Spišiakov a vybičovanú finálovú sériu s krajským rivalom z Nitry. A okrem toho aj neúčasť Bernarda takmer vo všetkých stretnutiach o majstrovský titul.
„Na tú sezónu veľmi dobre spomínam. S návratom do levickej haly sa vynorilo množstvo spomienok, na Laciho Lutovského, Richieho Kleina a ďalších spoluhráčov. Chýba mi tá partia, bol to asi môj najobľúbenejší tím, ktorého som bol súčasťou. Boli sme ako rodina. Po semifinále som šiel domov, aby som bol pri narodení prírastku do mojej rodiny. Finále som sledoval doma, na rozhodujúci zápas sa mi podarilo vrátiť. Bol som šťastný, že napokon môj návrat vyšiel,“ vrátil sa Bernard k legendárnemu návratu na rozhodujúci zápas.
„Big Mike“ prekvapil všetkých, hlavne Nitru v kľúčovom stretnutí o majstrovský titul. S jeho výraznou pomocou sa napokon podarilo odkliať dlhoročnú sériu neúspechov v meste pod Zoborom a odštartovať oslavy najväčšieho úspechu klubu. „Na to stretnutie si spomínam veľmi dobre. Nitra v rámci skautingu na zápas nevedela, že sa vrátim. Keď som sa objavil, tak museli všetko zmeniť. Zrazu bolo potrebné brániť mňa, nie len Mika Englisha a Esiana Hendersona, respektíve ostatných. Už bolo neskoro, nestihli zareagovať a všetko vyšlo v náš prospech. Bol to skvelý pocit uspieť v Nitre a vyhrať majstrovský titul. Vnímal som históriu a rivalitu medzi týmito dvoma klubmi. Bolo to skvelé kvôli fanúšikom, klubu a atmosfére. Každý si spomína na oslavy, ktoré začali už na samotnej palubovke a potom pokračovali s priaznivcami. Bolo to úžasné,“ vyjadril sa bývalý pivot.
V Leviciach zotrval ešte nasledujúcu sezónu, potom sa vrátil do Veľkej Británie. V sezóne 2016/2017 zakončil hráčsku kariéru, po ktorej sa plynulo presunul do trénerského remesla. Bernard je momentálne súčasťou Myerscough College: „Chcel som sa vrátiť do Veľkej Británie a ukončiť doma svoju hráčsku kariéru. Podarilo sa to v mojom rodnom meste, Manchestri. Rozhodnutie skoncovať s aktívnym basketbalom prišlo na základe môjho rozhodnutia a podmienok. Bol som za to rád, skvelá skúsenosť skončiť tam, kde som začínal. Som jeden z hlavných trénerov tímu do 18 rokov, tiež som asistentom trénera pre druhú a tretiu divíziu. Basketbal vo Veľkej Británii je stále poloprofesionálny, snažia sa na tom zapracovať. Všetko záleží od finančných prostriedkov a sponzorov, ktorých nie je u nás mnoho. Pracujú najmä s mládežou, čo môže dostať basketbal tam, kde by mal byť.“
Foto: Lukáš Droppan
